ZMENA JE ŽIVOT

"Tak tade musíme plávať!" vyhŕkli sme skoro súčasne s Ferom keď sme si vymieňali dojmy zo študovania máp a pilotov oblastí, ktorými sme mali preplavovať Dodovu novú loď. Mapa North France & Channel Islands nás očarila svojim "vzorom". Bola posiata nespočetným množstvom krížikov, s veľkými plochami vysychajúceho pobrežia, silnými prílivovými a odlivovými prúdmi. Žiarili nám oči, že si cestou z Anglicka do Chorvátska všetko vyskúšame na vlastnej koži. Navyše začínať dlhú preplavbu s novou loďou na takom zaujímavom mieste ako je Solent s legendárnym Cowes na ostrove Wight je pre každého jachtára príťažlivé. Atmosféra rieky Hamble s tisíckami vyviazaných lodí, atmosféra maríny v Swanwicku, jachtárskych obchodov, firiem, regát, štartov slávnych pretekov, pôsobenia zvučných mien jachtárskeho sveta - to všetko naše slávnostné pocity len umocňovalo....

PROFESIONÁLI?

Jeden z dôležitejších Moodyovcov pri obhliadke zatekajúceho kormidelného pňaNa túto zarámovanú fotku v krčme maríny v Swanwicku som sa chodil niekoľkokrát dívať dlhé minútyWhispera sme pokrstili ako sa patrí - šampanským pod vlajkoslávouAle o čom by bol život keby bol len krásny a jednoduchý? Tým, čo nám dokázalo mierne povedané kaziť náladu, bol dosť neštandardný prístup firmy Moody k odovzdávaniu lode. Už na prvom preberaní bol jasný výrazný sklz. Po spísaní závad a nedostatkov sa po týždni vrátil Dodo do Bratislavy a "naostro" sme už celá posádka vyrazili plní nadšenia, že o nejaké 3-4 dni sme na mori. Z omylu nás veľmi rýchlo vyviedlo poznanie, že medzičasom nikto takmer nepohol prstom. Dosť nečakané od firmy, ktorá mešká s dodávkou niekoľko týždňov. Práce sa rozbehli, až keď sme im dýchali na krk. Avšak ich tempo, odbornosť a ochota napriek tomu neboli nijako závratné. Ubíjajúce čakanie bolo spestrované len objavovaním sa nových alebo staronových závad a komplikácií. Do toho prišla nečakane ponuka nemeckého zástupcu firmy cez ktorého bola loď objednávaná na zazimovanie v Hamburgu s prisľúbením pomoci pri dokončovacích prácach. Po krátkom zvažovaní sme usúdili, že je to rozumná alternatíva, aj keď Biskaj, Portugalsko, Gibraltar, Otranto a iné lákadlá pôvodnej trasy sa rozplývali.

NAMIESTO TEPLA ZIMA

Marína na Guernsey, do ktorej sme sa kvôli ponoru nedostaliTrochu komplikované, ale pravdepodobne ekologické plavidloNavyše predstavu kúpania sa v teplých vodách Stredozemného mora, Azúrové pobrežie alebo Sicíliu vymeniť šmahom ruky za chlad, hmly a vrtné veže Severného mora nebolo jednoduché. Rozhodnutie však padlo a vidina jarného druhého pokusu s prípadnými spestreniami vďaka dostatku času ho podporovala. Milan, ktorý mal s nami pôvodne plávať do Lisabonu bol v časovej tiesni. My sme predstavou plavby na kanálové ostrovy boli už dosť "chytení", tak sme to vhodne skĺbili - Milan si prebookoval letenku do Londýna a 31.8. v sobotu o 0230 GMT sme cez rieku Hamble, Solent a okolo mysu Needles vyplávali na more a začali zdolávať prvé míle kanála La Manche, alebo podľa britov - English Channel-u. Po úspešnom preplachtení kanála, obávanej úžiny Race of Alderney medzi francúzskym mysom Cap de la Hague a ostrovom Alderney sme vplávali po pár hodinách plavby medzi vlnolamy prístavu St Peter Port na Guernsey. Keďže Victoria marína za prahom je bagrovaná len na hĺbku 2m, vyviazali sme sa na pokyn veľmi príjemného muža z motorového člna na čakacom móle v prístavnom bazéne. Krátky rozhovor s ním bol zároveň colným a pasovým odbavením aj získaním potrebných informácií. Ráno nasledovalo vylodenie, prehliadka mesta a potom plavba ne Jersey. Do St Helier sme po poldennej peknej plavbe v 20 uzlovom vetre dorazili v nedeľu podvečer. Už na Guernsey začalo byť jasné, že vysnívané St Malo na francúzskom pobreží nestihneme. Niečo si ale musíme nechať aj na jarnú plavbu, a tak sme si na Jersey dopriali čas aj na večernú aj na rannú prehliadku.

LODE NA SUCHU

Odbavenie na Jersey bolo rýchle a jednoduchéTu sa nedá vyplávať len tak - keď máte chuťNaša loď opäť "nevošla" do uzavretej maríny St Helier, tak sme boli vyviazaní v La Collette Yacht Basin. Ráno sme pofotili obsah zvyšných dvoch marín, kde nás - nezvyknutých na výrazné prílivy a odlivy - fascinovali lode vyvalené na bruchu, opreté o stenu bazéna, stojace na kýli s rôznymi opornými "barličkami", pohodlne rozkročené na dvoch kýloch alebo dokonca "zaparkované" v drevenej konštrukcii stojacej v bahne prázdneho bazéna Old Harbour. Bolo to nezvyčajné a fotogenické. V pondelok 2.9. o 0740 sme už fičali na bočný a neskôr predobočný vietor späť na sever k Alderney Race. Aby sme do úžiny vplávali v najvhodnejší čas, kedy nás prúdy pomôžu vtiahnuť do La Manche a nebudú pôsobiť proti nám vlastnou silou ani nepríjemnými krátkymi vlnami - pomáhali sme plachtám aj motorom. Kanál sme prekonali pod plachtami za pekného 25-30 uzlového vetra. Do Solentu sme večer za tmy vplávali síce ešte s miernym protiprúdom, ale neskôr sa otočil v náš prospech a hnal nás svetlami husto vyznačenou plavebnou dráhou okolo plytčiny Bramble, kúsok riekou Test tečúcou zo Southamptnu a potom po Hamble červenou a zelenou reťazou svetielok späť do domovského a pre nás už žiaľ, až priveľmi domáckeho prístavu.

NA VÝCHODNÚ POLOGUĽU

Ramsgate bol náš posledný prístav vo Veľkej BritániíTak toto Fero určite nefotilKanál z Ijmujdenu do Amsterdamu je riadne rušnýDruhý a definitívny pokus o zbavenie sa Sunquicku (tak sme si premenovali "obľúbený" Swanwick) umocnila neschopnosť firmy odstrániť niektoré závady a ešte väčšie spomalenie prác kvôli blížiacej sa výstave lodí. Moody tam mal totiž premiéru novej 64-ky, ktorej dokončovaniu sa teraz venovali takmer všetci. Nápad zaplávať do Londýna prekazil most na Temži a tak sme si stanovili iné atraktívne "medzipristátie" - Amsterdam. Predtým sme však ešte zavítali po nádhernej nočnej plavbe na zadobočný 25-30 uzlový vietor do anglického Ramsgate, zaujímavého snáď len navigačne komplikovaným ranným prístupom a pekným jachtárskym kostolom. Že sa nám tam až tak veľmi nepáčilo má možno na svedomí bója, ktorá sa nám pri odchode plietla do cesty. Vietor nám prial aj cestou do Holandska a tak sme ráno - presne podľa plánu - prechádzali v Ijmuidene plavebnou komorou do Noordzeekanaal, ktorý nás mal po 25km priviesť až do samotného centra Amsterdamu.

METROPOLA LIBERÁLNEJ KRAJINY

Ako spomínam v texte - bicykle a sieť kanálovStačí vám prívesný motor - preglejky zoženiete z nejakej stavbyNádherný plavebný ruch kanála sa znásobil priblížením k maríne Sixhaven, kde už bolo naozaj náročné vnímať koncentrovaný ale kontrolovaný chaos doslova všetkých druhov dopravy sústredených na jednom mieste. Od bicykla po lietadlo a medzitým úplne všetko. Motor, ktorý potreboval po zábehu vymeniť olej nám doprial tri dni v tomto úchvatnom meste. Z maríny nás denne zadarmo vozila kompa pred hlavnú vlakovú stanicu, za ktorou už čakalo mesto kanálov a bicyklov. Mesto legalizovanej marihuany, eutanázie, registrovaného partnerstva homosexuálov. Pestrofarebná zmes rás obyvateľov aj turistov. Večerný Red Light District. Grachty. Úzke vysoké domy a neutíchajúci ruch.

"KRUTÉ" NORTH SEA

O chvíľu sme opäť na vlnách Severného moraTak toto je prosím pekne vrtná plošina :-)Na Labe cestou z Cuxhavenu do HamburguNa záverečnú etapu sme sa vybrali o 1800 večer, takže cez komoru sme prechádzali so zaujímavou kulisou chemickej továrne, žeriavov a veterných turbín na pozadí tmavooranžovej večernej oblohy s žeravým kotúčom zapadajúceho slnka. Prvé míle na predobočný vietor sa neskôr zmenili na cválanie ostro proti vetru, ale tešili sme sa len do rána. Po zmene kurzu na severovýchod sa vietor otočil presne oproti nám a ustal, tak sme pod vymetenou modrou oblohou motorovali na pokojnej hladine Severného mora celý deň. Druhá noc prebiehala podobne - na motor v úzkom pruhu inshore zóny medzi TSS a pobrežím. Až neskoro v noci, po zmene kurzu na Helgoland sme s Ferom vytiahli plachty a pod rozžiarenou hviezdnou oblohou si krásne zaplachtili. Aj "navyše", lebo ani oboplávanie Helgolandu nestačilo zhltnúť čas, ktorý sme naťahovali kvôli presnému vplávaniu do ústia Labe. Po rieke sme v sobotu spravili zvyšných 70 míľ z celkových 598 (plus 263 kanálové ostrovy) a po 50 hodinách posledným úsekom ukončili preplavbu zo Swanwicku do Hamburgu, kde bude loď zimovať. Ukázala sa ako vydarená, s veľmi dobrými plavebnými vlastnosťami, krásne vyvážená pod plachtami. Nedostatky sa poodstraňujú a na nečakanú, ale zaujímavú "severskú" plavbu ostanú krásne spomienky. Loď si oddýchne po svojich prvých morských míľach aj riečnych kilometroch, aby sa na jar mohla vybrať do pôvodne naplánovaných teplejších vôd.



 

Ešte pred chvíľou tu bola absolútna tma. Kľud a ticho. Ani živej duše. Len plávajúce mólo jedného z mnohých hamburských prístavov vydáva kovové škrípavé zvuky, keď sa do zálivu dostanú vlny od lode plávajúcej po Labe. Iný zvuk sa ozve, keď príliv nadvihne hrdzavé ložisko móla po pilóte o pár centimetrov vyššie. K tomu buchot a vŕzganie vetrom rozkývaných lán a kladiek lodného žeriavu. Niekedy aj toto môže byť ticho. V tej tme som sa večer o deviatej prebúdzal z migrény, ktorú občas mávam. Celý deň som strávil v pyžame. Také dni som mal 3-4 krát za život a mám ich celkom rád. Samozrejme, nebyť tej boliacej hlavy. Už sa mi neoplatí prezliekať ani vyliezať z kóje. Som na lodi celkom sám, priatelia išli do krčmy. Ležím si v tej tme vo svojej kajute a ako vždy po migréne, v dokonale vyčistenej hlave sa mi preháňajú "geniálne" myšlienky. Obvykle je to nejaký nápad, riešenie, vízia, ktoré za normálnych okolností neprichádzajú. Dnes je to novinka - hlavou sa mi premieta práve absolvovaná plavba Swanwick - Ramsgate - Amsterdam - Hamburg a cez fragmenty z nej sa pomaly moja myseľ dostáva k vážnym úvahám o mori a jachtingu. Začína sa mi to stále viac páčiť, tak som sa donútil vstať, zájsť do salónu po pero, pod chrbát som si našuchoril vankúš a tak teraz píšem tieto riadky. Prečo tu vlastne som? 1200km od domova, v nejakej zastrčenej diere pri škaredom pracovnom móle jachtárskeho centra, v ktorom má Whisper zimovať?

..... je tmavá noc, mesiac v prvej štvrti nás sprevádzal len pár hodín pred polnocou, teraz sú nad nami len hviezdy. Darinka s Dodom išli spať. Pred chvíľou sme s Ferom zmenili kurz na konci separačnej zóny. Kvôli skoro celodennému motorovaniu sme príliš rýchli. Nevychádza nám plánované načasovanie na odliv do ústia Labe, tak si robíme navyše okruh okolo Helgolandu. Konečne začal fúkať poriadny vietor. Pod plnými plachtami pláveme presne na sever, cez pravobok nám postupne putuje silné svetlo helgolandského majáku. Loď ostro proti vetru nabieha na vlny, naráža a vysoko vyletujúca vodná triešť je na chvíľu červená a zelená, kým nedopadne späť do mora alebo na palubu, aby pozdĺž bortov pritiekla k nám a potom sa s nami bublavými zvukmi cez odtokové otvoty rozlúčila. Keď matka príroda správne položí amplitúdy na časovú os, čelo lode vyhodené do výšky narazí presne na nasledujúcu vlnu. Vtedy sa celá loď roztrasie, stŕpne a až po chvíli začne naberať pôvodnú rýchlosť. Čierňava okolo trupu sa na pár okamihov zmení na veľkú bielu šumiacu plochu. Po chvíli sa rozplynie a loď uháňa ďalej. Aj na severe Helgolandu sme stále v predstihu. Roztopašne, ako by ani neboli dve hodiny v noci, sa dohadujeme, že si dáme ešte jeden hodinový šlág smerom na Dánsko a až potom otočíme k ústiu, odkiaľ nás čaká ešte asi 70 míľ cez Cuxhaven a po vodnom toku do cieľa v Hamburgu. Len pár míľ pred mestom, v obkľúčení obrovských tankerov a kontajnerových lodí s ktorými sme sa delili o úzku, nemecky precízne vybójkovanú plavebnú dráhu, sme si spomenuli, že na novučičkej lodi ešte nebol vyskúšaný spinaker. Tak šup s ním na sťažeň a o chvíľu sa už v tejto grotesknej situácii valíme 10 uzlov po rieke proti prúdu, s prílivom a vetrom v chrbte do Whisperovho zimného domova.....

Možno to sú tie chvíle, ktoré vždy prevážia zážitky menej príjemné. Sto krát mi už bola zima. Zatínal som zuby pri nejakej bolesti, ktorú občas plachetnica človiečikovi spôsobí. Zaháňal som spánok počas psej hliadky. Nechtiac napínal všetky svaly v divom tanci na vlnách a márnej snahe zaspať na lôžku. Bol som veľakrát znechutený z nevydareného manévra v prístave. Ale to všetko vždy vyvážia nové neopísateľné chvíle, ktoré more a plachetnica spolu dokážu vykúzliť. Hovorí sa, že chleba sa človek nepreje. Myslím si, že milovanie je krásne, nezunuje sa a vždy znova a znova nás priláka a zvábi. Námorný jachting je tretia vec, ktorá ma asi nikdy neprestane baviť. Napriek tomu, že som možno prelietavý, napriek tomu, že som veľa činností a športov vyskúšal, mnohé opustil navždy, mnohé nechal čakať v ústraní. Ale navzdory všetkým zlým chvíľkam a ťažkým skúškam ma more a plachetnica vždy pritiahnu, uchmatnú a zmocnia sa ma. Tak sa nebránim a vždy si to poriadne vychutnávam. Ako slastné milovanie alebo čerstvo upečený, chrumkavý chlebík.

Boris


Autorom všetkých fotografií (okrem jednej) je Fero Lindner

 



DEAD CALM
(Ako vo filme. Chýbal len magor trhajúci
nohavičky na Nicolkinom zadočku...)

Preplavba južné Francúzsko - Kanárske ostrovy, 16.6.2002 - 4.7.2002
S/Y "Lyndie IV" (Bavaria 44)
kapitán Igor s posádkou Karel, Ivan, Piťo a Boris (autor)

16.6.
Prichádzame do Bormes les Mimosas a ideme autom na výlet do neďalekého Toulonu.

17.6.
Čakáme na dokončenie lode.

18.6.
Čakáme na kovania k liferaftu.

19.6.
Čakáme na papiere od lode.

20.6.
Presne na poludnie sa odväzujeme v Bormes les Mimosas v južnom Francúzsku. Je bezvetrie, plávame na motor. Rozdeľujeme sa do služieb v dvojhodinových intervaloch. Po troch hodinách plavby na ľavoboku blízko lode vystreľuje z vody mečúň pod uhlom asi 45 stupňov tak, že má celé telo aj s chvostom krásne nad hladinou. Bez nosa je dlhý asi 1m.

21.6.
Počas nočnej služby sa mi darí asi na pol hodinu použiť plachty. 6-uzlová rýchlosť na úplne hladkej hladine do strieborna krásne osvetlenej mesiacom blížiacim sa k splnu je príjemná zmena oproti plavbe na motor, ale je to len krátko trvajúca bríza. Aj v noci je stále veľmi teplo. Počas ďalšej služby okolo poludnia objavujem blízko lode veľryby, tak ich asi dvadsať minút sledujeme, filmujeme a kúpeme sa s nimi. Sú famózne a je to veľmi silný zážitok. Asi o hodinu nás navštevuje zopár delfínov, ktorí nelenia a pekne vyskakujú celými telami nad vodu. Neskôr veľa krát pozorujeme čudnú rybu neforemných tvarov, ktorá má nad hladinou vystrčenú plutvu a máva nám na cestu. Nevieme ju identifikovať ani s pomocou atlasu, v ktorom sme predtým našli úplne presný a dokonalý popis veľrýb, ešte aj s rozfázovanými obrázkami ich vynárania nad hladinu, ktoré presne sedeli so skutočnosťou. Okolo tretej poobede skúšame sextantom odpáliť Slnko. Večer zameriavame Mesiac a Jupiter, z ktorého sa neskôr pri výpočtoch vyvinula Venuša.

22.6.
Ráno vyliezam na palubu a na ľavoboku je Mallorca a v mobile signál. Meníme kurz na južné pobrežie Ibizy. Do hlavného mesta sadá okolo obeda jedno lietadlo za druhým, keď najprv urobia oblúk priamo nad našimi hlavami. Po Igorových menších navigačných nepresnostiach pristávame na Formentere. Na čerpacej stanici je klasická dovolenková tlačenica, v prístave frmol a v meste turistická sezóna s postaršími Nemkami - lovkyňami v plnom prúde. Vyväzujeme sa vedľa španielskej plachetnice čakajúcej pred našim príchodom aj po našom odchode na mechanika. Dávame si krátku prechádzku po letovisku, večeru, nikde nenachádzame chleba a okolo ôsmej dvíhame kotvy. Všade okolo nás sa hmýria člny, loďky, lode, jachty a trajekty. Ako už obvykle - nefúka vietor. Vyťahujeme plachty, ale ako sa neskôr ukáže, ostrovná bríza nás veľmi skoro necháva napospas hladkej hladine a motoru. Nočné služby pri tejto nekonečnej motorovej plavbe sú jednoduché a monotónne.

23.6.
Po rannej rozcvičke v podobe očistného kúpeľa a zjedení jedného z obvyklých dvoch denných jedál pokračujeme s už známou zvukovou kulisou motora v plavbe smerom na Gibraltar rozrážajúc nehybné more a nehybný vzduch. Listujeme v príručkách, pilotoch, čítame alebo debatujeme a polihujeme.

24.6.
Po tom, ako v noci míňame maják na Cabo de Gata, dopoludnia padá silná hmla, cez ktorú len z diaľky vidno vrcholky trojtisícových hôr, jeden z nich aj s kúskom snehu. Rozhodujeme sa natankovať v Almerimare, tak plávame 12 míľ kolmo na pobrežie. Viditeľnosť je veľmi zlá, takže vlnolam s majákom sa vynára z hmly necelú míľu pred nami. Večer plávame (stále na motor - vietor žiadny) proti mŕtvym vlnám z Atlantiku, neskôr nás síce poháňa vpred dosť silný prúd, ale spôsobuje nepríjemné krátke a ostré vlny nepravidelne kmásajúce loďou. Až prichádza jedna vydarená a Karel má z kajuty bazén s 10 cm vody. Ivanove veci nie sú oveľa suchšie. Piťo ich niekoľkokrát varoval, ale nepomohlo.

25.6.
Podľa príručiek nemožno gibraltarskú skalu minúť. Je naozaj impozantná, keď sa vynorí z oparu a svojou výškou kontrastuje so zvyšným plochým španielskym pobrežím. Obchádzame Europe Point a chceme nepozorovane vkĺznuť do maríny, ale imigration officer je pozorný a verdikt znie: Slováci nesmú vystúpiť z lode (nemáme víza), Česi len na krátky nevyhnutný čas. Tak len tankujeme, berieme si nazad pasy a presúvame sa do vedľajšej zátoky pri španielskej La Linea, kde bratia vystupujú a idú sa pešo prejsť na "anglickú" stranu. Pri vyplávaní ešte v zálive šantia okolo nás desiatky delfínov v rôznych zoskupeniach. Scénu dotvára množstvo tankerov kotviacich dookola celej zátoky. Povestná úžina, kde sa plachetnice niekedy prebíjajú na Atlantik celé hodiny aj dni nás víta rovnou hladinou a samozrejme - bezvetrím. Na Lanzarote máme ešte 630 Nm, máme na to 7 dní aby sme nezmeškali lietadlo.

26.6.
Minimum jachtingu sa Neptún snaží vyvážiť zážitkami oceánografickými. Pri plavbe okolo Afriky sa v pravidelných intervaloch objavujú okolo lode morské korytnačky. Vyhrievajú sa na slnku. Na rovnej hladine už z diaľky vidno ich hnedý pancier, potom vystrčia hlavu, obzrú si loď a ponoria sa do hĺbky. Vidíme ich desiatky. Niektoré nemajú strach, pri kúpaní sa mi darí jednej z nich jemne položiť ruku na jej chrbát. Podvečer zbadá Piťo ďalšiu lahôdku - len pár metrov od lode prefičí žralok s typicky vystrčenou plutvou a na záver zavlní chvostom. Ďalšie dva dni vynechávame rannú hygienu v mori. Niekoľko pokusov s plachtami dáva za pravdu porekadlu "prianie otcom myšlienky". Približujeme sa k brehu, asi hodinu sa kocháme panorámou večernej Casablanky a keď za kormou nechávame najvyššiu, najzápadnejšiu a po Mekke a Medine aj najväčšiu mešitu moslimského sveta, so západom slnka sa nám konečne darí udržať plachty napnuté. Prvá noc bez hukotu motora je príjemná, aj keď rýchlosť je len 3-4 uzle.

27.6.
Rybársky prístav Al Jadida vyhráva konkurz o mesto ktoré v Maroku navštívime. Pozorovanie dopoludňajšieho ruchu v prístave je tak zaujímavé, že nám ani nedochádza, že odbavovanie niekoľkými po sebe postupne prichádzajúcimi dôležitými úradníkmi trvá skoro 4 hodiny a je potrebné vyrobiť viacero darčekových balíčkov. Veľké množstvo rybárskych člnov postupne vykladá úlovky na mólo obsypané odberateľmi a zvedavcami. Prvá zastávka v meste je venovaná jedeniu. Majiteľ reštaurácie odbieha sem-tam do blízkych obchodov, odkiaľsi z ulice prináša aj Karlovu kávu. Coca Cola je na stole hneď, ale Ivanov džús dlho neprichádza. Keď Arab sadá na bicykel, je jasné, že odchádza niekde ďalej. Vracia sa s balíkom pomarančov a džús je o chvíľu na stole. Dvaja páni od vedľajšieho stola pri príchode odovzdávajú balíček. Onedlho majú na stole dva poháre, fľašku vína zabalenú v utierke a o ňu opretý jedálny lístok, takže allah naozaj nič nemôže vidieť. K úplnej dokonalosti prispievajú po náhlej inšpirácií promptne prinesené dve prázdne colové fľašky. Po vynikajúcom obede pozeráme v meste čo sa dá. Pláž, novú časť s bankami, ulice s obchodíkmi, trh s neopísateľnou atmosférou, staré mesto medzi hradbami krásnej zachovalej portugalskej pevnosti, mestskú cisternu na vodu... Berber Ahmed - miestna duša starajúca sa o príchodzích jachtárov nám ukazuje zošity, do ktorých mu každá jachta robí zápis už od 70-tych rokov, odkedy sa o jachtárov stará. Deň plný nových dojmov a úžasnej exotiky končíme večerou v peknej reštaurácií miestneho nautického klubu - ešte fungujúceho pozostatku po Francúzoch, ktorí ho vybudovali v päťdesiatych rokoch.

28.6.
Dopĺňame nádrže veľmi lacnou naftou, nakupujeme suveníry a zásoby, odbavujeme sa (nikomu nevadilo, že nemáme víza!?) a za vysokej vody vyplávame širokým oblúkom okolo rífu. Po utrpení z prvej časti plavby, kedy sa asi nikomu z nás už nikdy nepodarí preplávať toľko na motor, začína fúkať síce slabší severný vietor, ale konečne dostatočný na tichú plavbu pod plachtami.

29.6.
Dlho sa netešíme. Už v noci vietor slabne, až nakoniec doobeda opäť sťahujeme plachty. Máme síce dosť nadbehnuté, na Kanárske ostrovy ostáva len asi 300 míľ, ale rozhodujeme sa, že namiesto plácania po olejovej hladine navštívime ďalšie miesta v Afrike. Na hladine sa objavuje čoraz viac korytnačiek - neklamný znak úplného bezvetria. Jednej z nich sedí na pancieri morský vták. Niektoré sú plaché, iné sa nevšímavo vznášajú na hladine aj keď loď prejde na tri metre od nich. Rybárov je okolo skoro tak veľa ako korytnačiek, z oparu sa vynárajú vrcholky Atlasu. Ďalšia zastávka v Essaouire je tiež dobrý nápad. Pamiatka Unesco je síce viac orientovaná na turistický ruch a stretávame viac bielych ako dvoch (v Al Jadide) ale atmosféru má tento arabsko-portugalský architektonický skvost čarovnú. Či už rybársky prístav, ulice plné obchodíkov, trh so všetkým možným tovarom alebo dlhé pieskové pláže - všetko je zaujímavé a exotické. Veľmi pekne zachované hradby s delami a okolité skaly a ostrovy sú fotogenické aj pri priblížení z vody.

30.6.
Je nám dosť dôrazne vytknuté, že nemáme marockú vlajku (pôvodne sme do Maroka ani nechceli ísť, ale šikovný miestny ahmed za primeraný bakšiš vlajku zohnal) a tiež sa na rozdiel od Al Jadidy dozvedáme, že do Maroka potrebujeme víza, ale sympatický imigračný dôstojník to vyriešil jednoducho - nedáva nám do pasov pečiatky, takže tu vlastne nie sme. Dokonca ani nechce bakšiš, berie si len jednu Fidorku pre deti. Úplne najkrajší zážitok je čašníčka Sumia - Berberka zo Sahary s o poznanie tmavšou pleťou, nádhernou vysokou postavou a perfektným držaním tela. Jej vzhľad modelky, chôdza, úsmev a dobrá nálada priťahujú do podniku okoloidúcich ako magnet. Popoludní po vyplávaní konečne fúka na oceáne poctivá sedmička so všetkým čo k tomu patrí, vrátane delfínov.

1.7.
Žiadne zmeny počas celého dňa - vietor stále zo zadoboku okolo 25 uzlov, vlny 2-3m, po tom utrpení z minulého týždňa konečne jachting. More je pusté, až podvečer, keď sme asi 60 míľ pred Kanármi stretávame prvé dve lode a krátko nato aj plachetnicu, stúpajúcu ostro proti vetru. S Nemcom sa míňame asi na päťdesiat metrov, tak mu mávame na cestu. Nás čaká už len desať hodín plavby na Lanzarote a s Atlantikom sa s Piťom rozlúčime.

2.7.
Ráno o pol tretej sa vyväzujeme na mólo v maríne Puerto Calero a ideme spať. Dopoludnia dostávame plánik prístavu s presne vyznačeným miestom na vyviazanie. Z požičovne si berieme auto a spoznávame mesačnú krajinu na ostrove.

3.7.
Opäť je tu čakanie, ktorým je popretkávaná celá táto plavba. Už sme zvyknutí. Najprv na dokončenie lode, potom na papiere od lode, na afrických úradníkov, teraz na lietadlo. Ale hlavne celý čas na vietor - a to je azda jediná škvrnka na inak peknom výlete. Nie je to najvhodnejšie obdobie na absolvovanie tejto trasy, to mi verte.

4.7.
Igorovi želáme dobré more pri ďalšej plavbe do Karibiku. Odlietame z Kanárskych ostrovov domov. V jachtárskej knižke je čerstvý záznam o naplávaní 1448 námorných míľ.

 

 

Lode zo Šale

Dostať sa k vlastnej lodi je možné viacerými spôsobmi. Kúpiť novú zo zahraničia, kúpiť staršiu loď, svojpomocne postaviť... Ale kúpiť novú na Slovensku, respektíve dať si ju na objednávku postaviť bolo donedávna dosť neobvyklé. Dnes je už možností pravdepodobne aj viac, ale bližšie sú nám známe dve partie, ktoré sa do podobného podnikania v poslednom čase pustili. Navštívili sme jednu z nich, ktorá má momentálne rozpracované dve novostavby.

Firma PALESTRA s.r.o. pôsobí v areáli bývalého stavebného dvora Hydrostavu po výstavbe vodného diela Kráľová n/V nedaľeko Šale. V kvalitne vybavenej hale je zabehnutá výroba rôznych oceľových konštrukcií, ale v poslednej dobe je toto miesto čoraz viac známe svojimi lodiarskymi produktami.
V minulosti bol vyrobený rad pracovných a rekreačných člnov v rôznych modifikáciách. Sú vyrábané (zváraním) predovšetkým z hliníka, na ich zdokonaľovaní sa neustále pracuje. Rekonštrukcia kompy premávajúcej na Váhu v oblasti Vlčian bola náročná najmä kvôli doprave veľkého plavidla po ceste do areálu firmy a spúšťaniu späť na vodu po oprave na hati Kráľová.
Rekreačné plavidlá, na ktoré sa chce v budúcnosti firma orientovať, sú rozpracované dve.
Tesne pred dokončením je námorná plachetnica Reinke Super 10 celooceľovej konštrukcie s dvojitými asymetrickými kýlovými plutvami. Parametre plavidla sú: max. dĺžka 11,15 m, na vodoryske 10,62 m, balast 3000 kg, plocha plachiet 65 m2. Po dohode s odberateľom firma dodáva kompletný trup plavidla s oloveným balastom, nerezovým zábradlím, nádržami, kormidelnou plutvou, hriadeľovým vedením, základom pre motor bez interiérov a takeláže. Je možné ale dohodnúť dodávku kompletného plavidla.
Rozpracovaná je stavba motorovej jachty podľa Van de Stadt Design, typ Stadtline 38, celková dĺžka 11,50 m, na vodoryske 10,17 m. Plavidlo má oceľový trup, poháňané bude šesťvalcovým naftovým motorom Volvo Penta s výkonom 125 kW a bude dokončované kompletne aj s výdrevou.

Firma spolupracuje so skúsenými lodiarmi a má dobré vybavenie pre zváranie a stavbu nielen oceľových ale aj hliníkových plavidiel. V oblasti technickej dokumentácie a stavebného dozoru im poskytuje odborné služby lodný konštruktér Ing. Jiří Mandl z Bratislavy (tel./fax 02 63827641, 0908 593100, mandl@inmail.sk), ktorý sa zaoberá predovšetkým navrhovaním a prestavbou športových a rekreačných plavidel, plávajúcich zariadení, malých technických a atypických plavidiel aj riečnych lodí. Ako vidno aj z obrázkov, v dielni je správna lodiarska atmosféra a všetci sú pripravení kvalitnou prácou presvedčiť terajších aj budúcich zákazníkov o tom, že výroba rekreačných plavidiel má u nás budúcnosť.

Kontakt:
PALESTRA s.r.o., Pazmanya 3, 927 00 Šaľa
Tel./fax: 031/7715112, mobil 0905736441



 

 

Aprílová kanálová plavba

Plaviť sa po kanáloch západnej Európy ma lákalo už veľa rokov. Asi to začalo na ktorejsi výstave v Tullne, kde sa mi po prvý raz dostali do ruky prospekty spoločností požičiavajúcich motorové hausbóty. Alebo to bolo po prečítaní článkov, ktoré už dávnejšie vyšli v českom Yachte, neviem presne. Vždy však ostalo len pri túžbe. Keď sa delili rodinné financie a plánoval čas na plavby či dovolenky, vždy nakoniec zvíťazilo more. Niektorí jachtári, ktorým som sa so svojimi chúťkami zdôveril krútili hlavou a ohŕňali nosom. Akoby chceli naznačiť, že pre morského vlka je plavba na nejakom úzkom pruhu stojatého vodného toku ponižujúca.
Vo mne to však už bolo zakorenené, možno aj preto, že mám rád všetky vodné športy a aktivity a tak ako mnohí, začínal som na kanoe a kajakoch splavmi riek a až neskôr som cez windsurfing zakotvil pri životnej láske - námornom jachtingu.

Zdalo sa mi, že putovanie krajinou po vodnom toku a objavovanie pekných nových miest musí byť zaujímavé aj napriek tomu, že nebudem držať v ruke pádlo a "motorákom" zrovna veľmi nefandím. Cítil som, že to bude pekné a moje očakávania boli prekonané.
Vybrali sme si Canal du Midi - viac-menej náhodne. Bolo jasné, že je ďaleko a teda pocítime to na nákladoch na dopravu. Tento nedostatok vyvážil fakt, že sme si stihli pozrieť všetky najzaujímavejšie miesta azúrového pobrežia, lebo cestu tam a najmä späť sme rozložili na viac dní. Keďže sme plavbu načasovali na apríl, voľba južného Francúzska bola aj nádejou na teplo. To sa napokon aj potvrdilo, aj keď prvé dva-tri dni bolo dosť nevľúdne počasie. Na lodiach Penichette je však inštalované výkonné kúrenie, čo bola jedna z prvých informácií, ktorú nám technik prezradil, keď sme sa utrmácaní a vychladnutí dostavili na preberanie našej lode menom Maugio.
Na kanáloch Francúzska, Holandska, Írska a od tejto sezóny už aj Nemecka sa pre riadenie týchto motorových hausbótov nevyžaduje žiadne oprávnenie, po krátkom oboznámení sa s obsluhou a prevzatí lode možno vyplávať. Ráno, už dobre vyspatí z únavnej cesty autom, sme vyzbrojení podrobnou mapou a príručkami vyplávali smerom na Carcassonne, ktorý bol doporučovaný ako cieľ týždňovej plavby.
Už prvé kilometre dali najavo, že to bude veľká romantika. Brehy neustále lemované husto vedľa seba rastúcimi vysokými platanmi sú ich koreňmi zároveň chránené proti vymývaniu. Koruny stromov tvoria nad kanálom klenbu, motor ticho pradie a my sa pomaly sunieme rozprávkovou krajinou kde sú naokolo väčšinou vinice, sem tam malá osada, zámoček či vínna pivnica.
Prechod plavebnými komorami sa nám zapáčil hneď na prvej a pravidelne sa opakujúci rituál vyväzovania lán, krátkeho čakania na napustenie komory a vyplávania otvorenými vrátami k ďalším cieľom je príjemným spestrením plavby. Každá komora je obsluhovaná personálom, niekde mužským, niekde pekným ženským.

Kde sa vám zapáči, zastanete, ak je to vo voľnej prírode, vytiahnete dva oceľové kolíky a kladivo, vyviažete loď a oddychujete, obedujete alebo vyrážate do okolia. Večer, keď vás zavreté vráta ďalšej komory nepustia ďalej, nájdete vhodné miesto na nocľah a môžete si dať jazdu na bicykloch po chodníkoch vedúcich popri kanáli. Pri troche šťastia vám za súmraku budú robiť spoločnosť vo vode plávajúce ondatry. Plavba kanálom vás vedie od jednoho úchvatného technického diela k druhému - ako korálky na náhrdelníku. Preplavujete sa množstvom plavebných komôr kde obdivujete um a zdatnosť ich autorov a staviteľov. Plávate popod mnohé staré kamenné cestné mosty. Viackrát plávate vy po moste - akvadukte, ktorým križujete tok rieky či potoka niekoľko metrov pod vami. Všetky tieto unikátne stavby sú zo 17. storočia, čo len umocňuje čarovný pocit z tejto plavby.

Keď sme za jeden a pol dňa dorazili ku Carcassonne, pochopili sme, že doporučený itinerár jednak počíta s menšími borcami v hltaní naplávaných kilometrov ako sme my a asi aj s letnou - pravdepodobne pomalšou plavbou cez komory. Nás teraz na začiatku sezóny nič nebrzdilo, ale v lete sa asi pred komorami zhromaždí viac lodí a chvíľu treba aj čakať. Nakoniec sme si uvedomili, že skorý jarný alebo neskorý jesenný termín môže byť výhodou aj preto, že v horúcom lete by nám asi bolo ľúto, že sa nemôžeme kúpať. Navyše cena prenájmu lode je v sezóne výrazne vyššia. Keď sme si teda pozreli prekrásny Carcassonne, preplavili sme do večera ešte asi dve komory a zakotvili na noc.
Pri študovaní zakúpených knižiek o kanáli sme zbadali na obrázku tunel. Čertíci v nás začali hrať a napriek tomu, že sme z mapy zistili, že tunel je úplne opačným smerom, bolo rozhodnuté. Vyrátali sme, že doteraz absolvované komory zvládneme opačným smerom asi za jeden deň a po preplavení jednej navyše, ktorá leží už smerom k Stredozemnému moru od nášho východiskového bodu Argens Minervois nás až po Béziers čaká len rovná voda, bez stupňov a tak môžeme plávať od skorého rána až do tmy.

Dlhšie plávanie vôbec nevadí, lebo plavba je príjemná, dobrá partia má neustále o zábavu postarané. Počas plavby bez náklonov sa dá pohodlne variť a jesť. Na zaujímavých miestach sa dá na chvíľu zastať a vyskúšať si aj súbežnú jazdu na bicykloch.

Tesne pred Béziers nás zastavilo červené svetlo semaforu pred úžasným schodiskom ôsmich plavebných komôr spoločne prekonávajúcich vyše 13 m výškový rozdiel hladín. Prejazd komôr je tu regulovaný: 2x denne smerom dole, 2x denne smerom hore. Ráno sa spúšťame a po ďalšej krátkej plavbe sa dostávame k poslednej komore pred mestským prístavom, ktorá je na celej našej trase najhlbšia - rozdiel hladín 5m. Ovládanie jej vrát je hydraulické a práve po našom vplávaní sa kazí a čakáme asi pol hodiny na opravu. Staré ovládanie ozubenými hrebeňmi a kolesami na ostatných vzdúvadlách funguje bezchybne. Paradoxné je, že popri spomínanom schodišti komôr je paralelne vybudovaný lodný výťah starý len niekoľko desiatok rokov a je nefunkčný. Vráta ostatných komôr pôvodnej koncepcie zo 17. storočia rekonštruované v 19. storočí denne opakovane prepúšťajú vodu cez šupátka a otvárajú sa pre prichádzajúce lode zjavne bez väčších problémov.
Z Béziers už obraciame smerom na našu základňu a vraciame sa už známymi miestami nazad, opäť smerom k Atlantiku. Už po druhý krát si vychutnávame plavbu ďalším z unikátnych diel na tomto toku - Malpaským tunelom. 165m dlhý otvor v pieskovcovom kopci bol prestížnym kúskom geniálneho staviteľa kanála Pierre Paul Riqueta. Takmer si na ňom vylámal zuby ale nakoniec aj s touto tvrdohlavo zvolenou metódou prekonania prekážky slávil úspech a plavba po kanáli bola v roku 1681 slávnostne otvorená. Bohužiaľ, osem mesiacov po jeho smrti - k úplnému dokončeniu diela chýbali štyri kilometre, keď zomrel.
Loď v bezchybnom stave vraciame v piatok ráno po preplavení poslednej komory blízko maríny, ktorú sme si nechali na ráno a trochu smutní prekladáme veci z lode do auta.

Musím priznať, že du Midi ma chytil za srdce. Asi sme zvolili veľmi dobre, ale verím, že aj ostatné toky na ktorých je možné požičať si Penichettku musia byť rovnako zaujímavé. Vŕta mi hlavou myšlienka - ako sa tam ešte niekedy vrátiť a preplávať kanál celý - od mora k moru - od Atlantiku k Mediteranu. Alebo naopak - a vyskúšať ten pocit, ktorý mali prví plavci využívajúci geniálnu myšlienku, ktorá vtedy spojila silnou dopravnou tepnou tieto dva svety.
Kdesi som čítal, že plavbu po kanáloch často využívajú jachtárski dôchodcovia, ktorých manželky s nimi nechceli chodiť na more a pokojnú plavbu od komory ku komore v romantickom prostredí sú ochotné podstúpiť. Nám sa nechcelo tak dlho čakať a vyplávali sme oveľa skôr. Bolo to šťastné rozhodnutie, vítaná zmena, iný rozmer pobytu na lodi. Úprimne a vrele doporučujem vyskúšať každému, komu sa páči voda, lode, romantika a z akýchkoľvek dôvodov nemôže alebo nechce vyplávať na more, a určite aj tým, ktorí doteraz vyrážali za dobrodružstvom len na plachetniciach....
Boris Vích

P.S. Kým bude "spojazdnená" www-stránka firmy OLIPA SAIL o prenájme námorných plachetníc, motorových lodí a hausbótov môžete potrebné informácie získať na adrese zorka@vich.sk

 


Manželov zo Škótska premiestňujúcich sa na Stredozemné more, kde budú plávať celú tohtoročnú sezónu sme sa pýtali, aký starý je ich motorsailer. Odpovedali, že ako oni. Po našej poznámke, že má teda asi 40 rokov sme sa všetci dobre zabavili, rozhovor sa príjemne rozvinul a nakoniec sme sa dozvedeli aj to, že ich lodička má 62 rokov.


Obsluha komôr je asi profesia, ktorá umožňuje popri práci nájsť si čas aj na sebarealizáciu. Videli sme pekne obrobené políčka a záhradky, vysadené kvety. Komoru l'Aiguille však možno pokojne nazvať galériou v prírode. Možno vypracovanie sôch nie je profesionálne, ale krásnych nápadov a gagov je tam na rozdávanie.


Títo páni pre mňa predstavujú kolorit malého francúzskeho mesta. Osamelý jachtár ráno pripravoval svoju loď na preplavbu kanálom. Pán so psíkom si vyšiel na prechádzku spojenú s nákupom novín. Pristavil sa na kus reči, padli si do oka a debata sa predlžovala. Keď sme sa po štyroch hodinách vrátili z výletu do mesta, boli v najlepšom. Rozišli sa o ďalšiu polhodinku. Tak nejako si predstavujem kľudný život v pohode a bez stresov....


Ako som už v článku naznačil, tento novodobý technický kúsok sa veľmi
nevydaril. Presnú príčinu sa mi nepodarilo zistiť, šlajsnár len veľkým oblúkom mávol rukou a venoval sa radšej obsluhe fungujúceho schodišťa komôr Fonserannes. Na ďalších obrázkoch napúšťanie komory (800 kubíkov za 5 minút) a naša Penichettka.


Kanál križuje veľké množstvo cestných mostov, zväčša sú to krásne staré kamenné stavby. Na viacerých miestach sme plávali my po moste a pod nami krížom tiekla rieka či potok. A aby to bolo kompletné, stavitelia kanála nezabudli ani na vodný tunel.


Kanálom preplávala posledná obchodná loď v roku 1971. Teraz ich už nájdeme len v úlohe turistických atrakcií. Keď sa takáto ozruta vyvalí z prudkej zákruty, ovisne človeku sánka. Určite nie je jednoduché zmestiť sa do všetkých zúžených miest pod mostami. Teraz je kanál udržiavaný v prevádzke na rekreačné účely. Lode sú odierkami a konštrukciou prispôsobené plavbe systémom buch sem - buch tam, najmä v plavebných komorách.


Často stretneme plachetnice so zloženým sťažňom, ktoré si plavbou kanálom skracujú cestu z Atlantiku do Stredozemného mora alebo naopak. Treba len loď obložiť dostatočným počtom fendrov, zaplatiť poplatok a vyhnúť sa tak plavbe okolo Pyrenejského polostrova. Neviem, neviem, či by som zvolil túto možnosť...


Keď sme pri odovzdávaní lode zahlásili 36 motohodín, vyvolalo to údiv, vraj toľko najazdia hostia zvyčajne počas dvojtýždňovej dovolenky. Nám sa to zdalo ešte dosť málo, ale stihli sme navštíviť väčšinu zaujímavých miest na Canal du Midi a užiť si veľa z jeho romantiky.

 

 

Regaty v roku 2002

Hneď na začiatku sezóny sa koná 3. ročník regaty poriadanej firmou Tatra Marine Travel.

Pre rok 2002 sú už známe aj termíny námorných regát poriadaných alebo garantovaných Slovenskou asociáciou námorného jachtingu:

Najbližšia z nich je JUNÁCKA PASOVAČKA 2002. Druhý ročník regaty sľubuje na základe skúseností z premiéry úspešný vstup do novej sezóny. Regata bude v dňoch 6.-8. mája 2002 v Chorvátsku na Jadrane. Pozrite si rozpis preteku a orientačnú mapku. V najbližšom čase bude možné prihlásiť sa na regatu prostredníctvom www.sany.sk.

V máji je na programe aj 1.ročník IT REGATY 2002 OPEN.

Medzinárodné majstrovstvá Slovenska námorných plachetníc 2002 budú v termíne 13. až 17. októbra 2002 v Chorvátsku.

 

 

Vyhlásenie výsledkov fotosúťaže

Keď sa mi v hlave zrodil nápad pripraviť na koniec roka 2001 súťaž o najkrajšiu fotografiu zachytávajúcu západ slnka, samozrejme na mori - ako inak na našej jachtárskej stránke, ani vo sne mi nenapadlo, že súboja o prvenstvo sa zúčastní 14 súťažiacich s 53 fotografiami!
Zdá sa, že téma bola dobre zvolená. Z vlastnej skúsenosti viem koľkokrát som podľahol nutkaniu - zbehnúť tých pár schodíkov do podpalubia, v poličke naučeným pohybom nahmatať tú zázračnú skrinku, rýchlo vybehnúť nazad - aby sa to za ten krátky okamih nepokazilo ... Pokúsiť sa zachytiť tú krásu a odniesť si tak domov nezabudnuteľnú atmosféru pekného večera.
Mnohým sa to evidentne podarilo. Množstvo príspevkov pridalo trochu práce rozhodcovskej komisii, ktorú pre čo najväčšiu objektívnosť tvorila trojica jachtár - dizajnér - fotograf. Touto cestou ďakujem aj v mene súťažiacich za ochotu Richardovi Konkolskému, Lacovi Blechovi a Braňovi Pavelkovi.

1. miesto a sľúbený kalendár si zaslúžene vybojoval Marian Meres s fotografiou Olej. Blahoželáme!

 

 

Poradie prvej desiatky:

Meres (40) - výherca kalendára
Blažek (7)
Bernát (28)
Hanzel (37)
Križan (46)
Alexy (10)
Džunko (15)
Šanta (5)
Hanzel (38)
Meres (39)

Na ďalších miestach sú zábery č. 1, 35, 26, 27, 41, 17, 22, 29, 20, 23, 31, 52, 53, 47, 30, 36, 8, 43, 49, 51, 2, 16, 18.

Ostatné fotografie nebodovali. Pre zaujímavosť a porovnanie poradie prvej dvadsiatky u jednotlivých rozhodcov:

1-41-17-7-40-39-23-10-15-52-29-35-46-38-5-37-28-44-2-27
40-26-28-37-22-20-46-4-7-53-47-36-38-31-39-8-10-29-16-15
7-40-27-5-28-37-46-15-25-35-10-30-38-43-49-51-31-29-8-18

Ďakujeme súťažiacim a ešte raz gratulujeme víťazovi.

 

 

FotoSÚŤAŽ!

   Koniec roka sa rýchlo blíži. Väčšina z nás má už túto sezónu svoje míle odplávané. Bielu penu na hrebeňoch vĺn na ktorú sme zvyknutí pri rozhliadnutí sa okolo seba nahradila biela snehová prikrývka a my v teple domova triedime fotky, ukladáme mapy a spomíname na letné plavby. Pri predvianočnom upratovaní Vám určite prejdú cez ruky albumy alebo filmy a som si istý, že každý kto na mori fotografujete, máte vo svojom archíve minimálne jeden ZÁPAD SLNKA.
   Tak ho (ich) pekne vyhľadajte a zúčastnite sa súťaže o najkrajší západ slnka na mori! Ak máte záber z digitálneho prístroja alebo obrázok zoskenovaný do súboru, posielajte e-mailom na adresu olipa@olipa.sk alebo ak máte papierovú fotografiu, pošlite ju na adresu Olipa, Ružová dolina 8, 82109 Bratislava 2, Slovenská republika.
   Nezabudnite napísať názov fotky alebo miesto a čas, kde ste záber spravili a svoju adresu. Predpokladá sa, pochopiteľne, že posielate svoje vlastné kompozície.
   Rozhodcovská komisia vyhodnotí všetky príspevky (priebežne umiestňované na webe), ktoré budú odoslané do západu slnka dňa 31.12.2001.
   V januári zverejníme meno víťaza a odovzdáme mu cenu - nástenný kalendár na rok 2002 s krásnymi jachtárskymi zábermi z regaty lodí J-class nafotenými Dodom Modrovichom v Karibiku.
   Takže neváhajte, zapojte sa do súťaže, veď práve to Vaše zapadajúce slniečko je určite najkrajšie!

Pozrite si doteraz prihlásené fotografie

 

 

MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKA
námorných plachetníc
SANY DELTA E.S. CUP 2001

Rišo Na regate určite fotografovalo niekoľko desiatok ľudí. Dostali sa ku mne zábery Richarda Šulíka a Jána Štefaneka z mojej posádky. Pokúsil som sa vybrať z nich najkrajšie. Rišo nafotil skoro 600 kúskov. Tie čo nenájdete dole, sú na sany.host.sk, kde je aj kontakt na Richarda s popisom ako možno fotografie získať. Ak niekto máte fotku o ktorej ste presvedčení, že ju musia slovenskí jachtári vidieť - neváhajte, pošlite .... Báči
           
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto MARIÁN VÍCEN
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto RICHARD ŠULÍK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto JÁN ŠTEFANEK
Foto JÁN ŠTEFANEK

 

Por.
Št.č.
Meno lode
Kapitán
Typ lode
Body 1
Body 2
Body 3
Body 4
Body 5
Celkom
1
8
SCORPIO Ján Kaňuk Elan 431
0
3
1
1
1
6
2
5
TMARA Milan Minarič Comar 43
1
1
3
4
0
9
3
31
DOMINIK Ján Hanzel Elan 36
3
2
0
2
2
9
4
35
NOVA Viliam Kubovčík Elan 45
2
0
2
3
3
10
5
39
BLUE WIND Jozef Kaprál Elan 333
6
8
0
9
5
28
6
41
HELIOS Konstantin Koston B. Robertson
0
7
4
18
9
38
7
19
MASLINOVIK Jozef Králik Elan 431
4
19
0
12
6
41
8
10
SOUTH BASE Juraj Potucký First 45 F 5
13
12
0
10
13
48
9
40
KRILA 5 Ivo Pospíšil Elan 431
7
21
0
10
14
52
10
21
SIRIUS Boris Vích Elan 431
5
33
0
8
8
54
11
6
HVAR Vladimír Podoba Vektor 361
12
10
0
20
19
61
12
12
PALOMA Jozef Kaša Elan 45
16
26
0
5
16
63
13
20
DAVID Alexej Makuch Elan 431
22
28
0
6
7
63
14
16
POLARIS Ladislav Laho Elan 333
23
9
0
11
20
63
15
32
OCTOPUS Pavel Lovich First 35
14
11
0
19
25
69
16
9
ECHO Peter Horváth Elan 333
0
6
43
13
10
72
17
26
PLEASURE Jiří Liška Elan 333
8
13
0
30
23
74
18
34
IRA Marian Kollár Elan 333
19
23
0
22
15
79
19
24
KRILA 6 František Stránský Elan 45
17
16
0
29
17
79
20
11
KITTY Tibor Turský Dufour 50
35
25
0
14
11
85
21
33
VESNA Ján Nemec Elan 38
15
15
43
16
0
89
22
14
OLYMPIA Ján Stanek Elan 333
9
27
0
24
29
89
23
15
FANNY LADY Miroslav Kollár Gib Sea 43
36
36
0
7
12
91
24
1
SECOND LIFE František Lindner Grand Soleil 45
10
37
0
31
21
99
25
2
MLJET Marián Šanta Vektor 361
21
22
0
32
24
99
26
25
TIGER Gabriel Habina Bavaria 42
28
32
0
17
26
103
27
13
TOČKICA Miloslav Psalman Elan 333
24
38
0
21
22
105
28
30
BELLA Rastislav Vojčík Elan 333
26
35
0
27
18
106
29
17
BONO Nándor Kántor Elan 333
20
14
0
38
35
107
30
18
GEMINI Milan Vigaš Elan 45
38
17
0
23
32
110
31
4
Jozef Lengeň Vektor 361
27
5
43
43
0
118
32
37
LIDA Daniel Doležal Bavaria 38H
39
20
0
28
33
120
33
36
DRACO Ján Valášek Elan 431
37
29
0
25
30
121
34
29
NENA Branislav Vasilovčik Elan 333
29
30
0
33
31
123
35
28
GRBAVAC Juraj Gajer Elan 431 Owner
25
24
43
35
0
127
36
22
MANU III Vendelín Ťažandlák Feeling 486
31
0
43
26
27
127
37
38
TAURUS Stanislav Lipenský Elan 431
32
18
43
36
0
129
38
27
FRANO Inna Vaclavová Elan 431
33
40
0
37
28
138
39
7
LUCIJA Zora Víchová Elan 333
34
41
0
39
34
148
40
23
BOTUN Peter Strömpl Bavaria 50
40
34
43
34
0
151
41
3
JADRO Dodo Graus Elan 333
30
39
43
43
0
155
42
42
SUEL Ivan Urgošík Jeanneau 27
41
31
43
43
0
158

 

 

Ako prísť o kameru

    Klik pre download videa AKO PRÍSŤ O KAMERU

Video má 3,5 MB vo formáte mpeg

 

 

SECTOR - NO LIMITS
Príprava preplavby Atlantiku na katamarane Sector

Usilovný "korešpondent" Fedor Gavora, ktorý len nedávno opísal svoje zážitky z Atlantiku poslal ďalšiu zaujímavú reportáž. V záverečnej fáze skúšok a ostrého štartu bol nápomocný dvom českým jachtárom, ktorí teraz brázdia Atlantik na ultraľahkom katamarane Sector. Priebeh ich odvážnej plavby môžete sledovať na internete. Po mesiacoch príprav je sen skutočnosťou. Ochutnajte atmosféru skúšobnej plavby, ruchu pri odchode a potom už len držte palce, aby sa netradičná, možno až trochu bláznivá plavba vydarila.


I. časť
Chorvátsko, 11.2.2000 až 16.2.2000.

Moja prítomnosť na tomto unikátnom projekte sa rodila minulý rok niekde medzi Cabo Verde a Barbadosom, kde sme spolu s Davidom Křížkom predebatovávali všetky pre a proti tejto extrémnej plavby. Na nič sme pravdaže neprišli, ale skončili sme pri dohode, že koľko budem môcť, toľko pomôžem.
Skúšky na JadraneSľubované sa čoskoro stalo skutkom. David mi napísal, že katamaran sa ide skúšať do Chorvátska a ak chcem ísť pomôcť, tak o 6.00 v Brne pred Ikeou. Ponúknuté som prijal, i napriek mnohým kuvičím hlasom som čoskoro sedel v aute, ktoré uháňalo na juh. Rýchle počiatočné zoznámenia a tak do môjho života vstúpili ďalší traja výborní ľudia, teraz už kamaráti. Boli to duša projektu Martin Ducháč, majiteľ potápačskej základne, sprievodnej lode a šofér v jednej osobe Honza Lambert a Renča. Rýchlo sme si porozumeli a cesta ubehla ako voda. V noci sme sa trajektom preplavili na ostrov Cres a po hodine jazdy sme sa ubytovali v Honzovej základni. Vyčurať, umyť a spať - ráno sa ide na to.
Po obligátnych začiatočníckych zmätkoch a prieťahoch sa na obed púšťame do roboty. Zo začiatku to ide ako v lete na saniach, ale postupne sa do toho dostávame a pod Martinovým vedením loď utešene narastá. Večer je katamaran zložený a skúšame ho na náraz. Loď dvíhame z jednej strany nad hlavu a spúšťame na zem. Robíme to viackrát, ale nič nepovoľuje.
Štartovná horúčka nás drží celú noc a tak na druhý deň ráno rýchlo dorábame pár maličkostí a pomocou miestnych čumilov hurá na vodu. Prvý štart nedopadol slávne, lebo sme opomenuli pár vecí. Tak rýchlo ku brehu, opraviť a znovu na vodu. Katamaran plával nádherne a bez problémov, no Neptún nám nedoprial silnejší vietor a väčšie vlny. Skúšam to i ja a som prekvapený s akou ľahkosťou sa dá katamaran riadiť. Po dvoch dňoch skúšok, fotografovania, natáčania a rekreačného plachtenia sme katamaran vytiahli na mólo a pustili sme sa do rozoberania. Robota išla od ruky a tak za päť hodín máme spakované.
Dávame zbohom Martinščíci a jej krásnemu okoliu a dohadujeme si leto u Honzu, lebo je to lacné a OK. Lúčenie je rýchle, ale s tým, že sa o pár dní uvidíme pri ostrom štarte cez Atlantik v španielskom Cádize.

 

II.časť
Španielsko, 28.II.2000 až 11.III.2000.

Druhá, vlastne hlavná časť prípravy sa niesla v duchu zmätkov a nervozity. Predpokladaný odchod 28.II. stále platil i keď mu okrem Martina nikto neveril. Preto som 28.II. vystúpil v Prahe z autobusu a zvítal sa s Davidom. Spolu sme našli Martina a tým sme sa všetci traja dostali do víru udalostí: Praha - Hradec - Praha - Hradec, až dakedy v noci sme skončili v malej dedinke Petrovičky v Podkrkonoší. Privítali nás Martinovi rodičia, z ktorých sa vykľuli fantastickí ľudia, zapálení pre synovu posadlosť. Počas troch dní sa tvrdo makalo na lodi, všetko sa skúšalo a preverovalo. Po zapnutí elektriky a elektroniky sa loď pomaly začala rozoberať a skladať do prívesu. Najviac sme sa strachovali o soláry a stan (náš strach sa potvrdil, počas cesty sa na niekoľkých miestach prederavil stan).
Nafukovanie plavákovKeď bolo všetko uložené a my trochu vyspatí a oddýchnutí, vydali sme sa na cestu. Krátka rozlúčka s rodičmi, vlhké oči a srdečné mávanie a už nás víta Praha. Posledné rozhovory pre médiá, fotky, natáčanie a hurá Španiely. No malá kaluž na asfalte nám to zatŕha. Pokazená vodná pumpa nás vracia späť do Hradca, kde ráno kamaráti rýchlo závadu odstraňujú.
Konečne v piatok okolo obeda vyrážame. V Prahe berieme nového člena Luboša a Davida u rodičov v Plzni. Kto prešiel nonstop 3.500 km určite tuší, aká cesta to bola. Utrmácaní a unavení prekračujeme poslednú horskú prekážku Granadu a sme pri Atlantiku. Začíname hľadať marínu a tak zostupujeme k oceánu. Nemáme šťastie, buď nie je miesto vhodné na stavbu a spustenie lode, alebo nie je kde spať. Čiastočne rozčarovaní nachádzame malú zastrčenú marínu v Sancti Petri pod Cádizom, kde nám sľúbili miesto i pomoc pri ostrahe vecí a lode. Problémom zostal spánok, ale po dvoch hodinách nachádzame Hostel za prijateľnú cenu a vrháme sa pod sprchy. Čistí, najedení a veľmi unavení padáme do postelí a v momente spíme.
Posledné úpravyRáno nás Martin, nateraz prezývaný "otrokár", o 7.00 budí a ideme do prístavu. Stavba je síce už rutinou, no všetko sa robí dôkladnejšie a precíznejšie. Sme smutní z natrhnutého stanu a silného miestneho vetra Levante (neručím, že je to napísané správne), ktorý má rýchlosť okolo 100 km/h. Loď rýchlo dokončujeme, no vietor je stále silný. Obaja frontmani sú netrpezliví, no povesti o 6 metrových ostrých vlnách im nedovoľujú konať. Po správe, že je zákaz vyplávania trajektov rezignujeme všetci. Poflakujeme sa, kontrolujeme skontrolované, opaľujeme huby.
Nakladanie batožiny a zásobVo štvrtok sa odhlasujeme z Hostelu s tým, že odchádzame. Človek mieni, Neptún mení. Večer mu ulievane hodnú dávku z trojlitrového fernetu, ale nepomáha to. Ráno však Martin s Davidom rozhodujú, že pomocný team ich opustí a oni budú čakať dovtedy, dokedy sa vietor trochu neutíši. Znovu natáčanie, fotografovanie, posledné rady, na ktoré nik nedbá a už sedíme v aute a ideme domov.
Cestou pozeráme Gibraltar (ja nie, lebo som Slovák - vízum) a Costa Brava, kde naberáme slnko na príchod domov. David s Martinom nám 2x telefonovali z lode. Vyrazili deň po našom odchode i napriek silnému vetru. Prvý telefonát plný eufórie a radosti. V druhom bola cítiť prvá a dosť krutá noc, kde si obaja užili studenej vody a zimy, lebo vlny sa prelievali cez katamaran. Ale duch "NO LIMITS" v nich zostal.
        Tak veľa šťastia chlapci!

Fedor Gavora                           

Aktuálnu polohu a všetko, čo o tomto projekte chcete vedieť, nájdete na www.preplavba.cz

 

 

Západ slnka prišiel neočakávane - e-mailom: sea-sunset.jpg

Foto: Ján HANZEL

 

 

Plavba cez Atlantik
(Kanárske ostrovy - Kapverdské ostrovy - Karibské ostrovy)

Loď:
Beneteau 430 "Domino"
Dĺžka 12,96 m
Šírka 4,22 m
Výška 18,20 m
Plocha plachiet - základná - 87 m2

Posádka:
Martin Štikar - kapitán a majiteľ
David Křížek - zástupca kapitána a posledné dni kapitán
Mirek Kukliš - kuchár
Fedor Gavora - zástupca SK
Martin Hák - posádka
Tomáš Drábek - posádka

Trasa plavby:
16.11. - Las Palmas de Grand Canária (Espaňa)
23.11. - Porto Grande - ostrov Sao Vincente (Cabo Verde), Minitendo
25.11. - Porto Nuevo - ostrov Sao Altao (Cabo Verde)
19.12. - Bridgetown - ostrov Barbados
21.12. - Rodney Bay - ostrov St.Lucia
22.12. - Le Marin - ostrov Martinique
Uplávaných bolo 3015 Nm.

V sobotu, 13. novembra po prílete na Kanárske ostrovy som sa nalodil na loď Domino, spolu s piatimi členmi posádky. Táto loď bude našim domovom na nasledujúce týždne. Autor textu (vľavo)Po zoznámení sa s posádkou a zaujatí svojho miesta na lodi sa púšťame do objavovania Grand Canárie. Objednávame si maličké auto a spolu s Evou, Jirkom, Mirkom a Davidom sa vydávame na okružnú cestu. Všetko prechádzame, na všetko sme zvedaví a najviac sa nám páčia plantáže banánovníkov, kde si berieme štyri trsy na cestu cez oceán. Najkrajšiu časť Grand Canárie objavujeme v polovici cesty na Playa Inglés, kde nachádzame pravú púšť s ťavami a nedočkavými a zvedavými turistami, hlavne z Nemecka. Vraciame sa až večer s troškou blúdenia, ale predsa. Západná časť ostrova je viac menej nezaujímavá (aspoň pre mňa) s množstvom plantáží všemožných odrôd južného ovocia. Večer trochu posedávame pri rume a dobrom jedle a ideme spať. Čas vyplávania stále odkladáme. Na juh od Kanárov sa tvorí silná tlaková níž, ktorá sa stále prehlbuje. Sme z toho trochu nervózni, lebo nikto nevie, kde sa níž presunie. Nakoniec však predsa dotankujeme vodu a naftu, ale znovu sa vraciame do starého kotvišťa. Kapitán sa snaží zohnať náhradné diely na opravu pokazenej chladničky a preto ešte zostávame v Las Palmas. Ako na potvoru sa náhradné diely nenašli a museli sme sa rozhodnúť, či odplávať, alebo čakať na opravu ďalšie dni. Rozhodli sme sa radšej odplávať.

Vyplávavame podvečer smer juhozápad - Kapverdské ostrovy. (Všetky informácie, ktoré sme sa snažili o týchto ostrovoch dozvedieť končili na absolútnej neznalosti, informácie končili pri upozornení - nebrať vodu a naftu - asi sú zlé). More bolo dosť zvlnené, s krátkymi vlnami do 2,5 m a vietor stále silnel. Davidek má trochu ťažkosti so žalúdkom, ale rieši to šabľou a uľahnutím. Tvrdí, že je to morská nemoc, ale mám dojem, že sa na tom podpísal i včerajší rum. Kapitán rozdeľuje služby a spája skusených s menej skúsenými a tak sa ako menej skúsený dostávam do služby s Davidom. Služby máme od 22.00 do 02.00 a od 10.00 do 14.00. Prvá služba je dosť dramatická, lebo vietor stále silnel, až sme museli genu refovať, ale ešte za účasti kapitána. Po vystriedaní a krátkom spánku nás zobudil krik kapitána "Rychle všichni na palubu!" Vonku zúrila búrka, vietor fučí 20 m/s, všade okolo blesky, hustý dážď a vlny do troch metrov. Rýchle zmenšujeme plochu oplachtenia. Loď sa rúti krásnou rýchlosťou siedmych uzlov v strhujúcej kulise bleskami ožiarenej oblohy. Trochu nám tečie okolo sťažňa do Davidovej a Mirkovej kajuty a nárazy vĺn sú krásne počuť i v salóne, kde sa snažím spať. Loď stená a škrípe a tak o spánku sa nedá hovoriť až do raňajších hodín, kedy sa búrka čiastočne ukľudnila. Vietor sa stíšil na 12 m/s, ale vlny dosahujú výšku piatich metrov. Za 24 hodín uplávame 152 Nm, čo sa nám už za celú plavbu nepodarí zopakovať. Ďalší deň a noc je kľud, ale podľa správ z tlače má byť v noci enormný výskyt meteoritov, čo sa potvrdilo. Po celý čas našej služby oblohu prerezávajú ozajstné roje meteoritov. Je to niečo krásne, lebo naše pozorovanie nám neruší žiadny umelý svetelný objekt. Po celý Sao Altaočas si prajem, aby nám plavba dobre dopadla a aby moji blízki boli zdraví. Po uvoľnujúcom spánku sa pri lodi objavujú delfíni. Všetci fotíme a tešíme sa z ich spoločnosti, ale po desiatich minútach sa stratia tak nepozorovane, ako sa objavili. Toto nám delfíni robili po celú plavbu a prítomnosť vždy ohlásili svojim charakteristickým funením. Na palube nachádzame lietajúcu rybku. V diaľke okolo nás plávajú dve skupiny veľrýb, sme rozčarovaní, že ich nevidíme. Pozorujeme len gejzíry vody, ktoré vyfukujú. Zo satelitu sa dozvedáme, že v Karibskej oblasti našu trasu preťal hurikán, ktorý si vyžiadal 10 obetí a potopil niekoľko lodí. Prekračujeme obratník Kozorožca a prichádza nová správa o hurikáne, ktorý sa tvorí v našom smere. Všetci dúfame, že pasát zvíťazí. Pretože sladkú vodu používame iba na pitie a varenie, naše telá začínajú byť pekne presolené. Bojíme sa, že na Kapverdách nebudeme môcť nabrať sladkú vodu a tak šetríme. Pred Kapverdami sa objavuje rybárska loď, ktorá mieri priamo na nás. Práve som pri kormidle a snažím sa lodi vyhnúť. Rybárska loď niekoľko krát kopíruje moju zmenu kurzu a tak volám kapitána, aby si narazil svoju loď sám. Všetci sme vystrašení, ale rybári v poslednej chvíli menia kurz a smejú sa našim obavám. Teória o pirátoch sa chvala Bohu nepotvrdzuje. Služby sa stávajú rutinou a spln mesiaca, ktorý nastal nám dokonca spojazdnil solárne panely. Blížime sa ku Kapverdám a všetci čakáme, čo nás čaká. Je to veľký krok do neznáma. Vietor ustal a preto sme naštartovali motor. Večer sme vplávali do prieplavu medzi ostrovy Sao Vincente a Sao Altao. Oba ostrovy vyzerajú pusto a bez života. Vyznačené svetelné signály v mape nesúhlasia so skutočnosťou, ale keď sa blížime k prístavu Porto Grande, začíname tušiť civilizáciu, lebo prístav je pekne osvetlený. Zakotvujeme vMalý pastierik prístave a veľmi zvedaví sa vrháme na pevninu. Mesto Minitendo je síce chudobné, ale predsa má pre nás čaro. Všade sú iba čierni obyvatelia a celej posádke sa veľmi páčia mladé mulatky. Sedíme v miestnej putike a snažíme sa spriateliť s domácimi obyvateľmi. Po pomoci Davida a Martina s vynášaním smetí, ktoré mala vyniesť miestna čašníčka, sme sa dočkali iba pohŕdavých úsmevov domácich pánov. Radšej sme s tým prestali a išli sme spať. Ráno nás ostrov uchvátil svojou krásou a nedočkavo sme po uprataní lode išli znovu do mesta. Prešli sme všetko a zistili sme, že ostrov nie je zaostalý, iba po socializme trochu zdevastovaný a je plný príjemných, neskazených a krásných ľudí. Vidieť, že so sexuálnou výchovou nemajú starosti, lebo štrnásťročná tehotná školáčka nebola zriedkavosťou. Všetci poznali Československo, ale Čechy a Slovensko im nič nehovoria. David sa nasomruje na poľskú loď, ktorá kotví pri móle a je pripravená na závod do Brazílie. Večer sa dohodneme, že ešte si pozrieme vedľajší ostrov Sao Altao a ráno vyplávame. Ráno máme všetci budíček a dvíhame kotvu. Z móla nám máva mierne unavený beloch, ktorého berieme na palubu. Je z holandskej výletnej lode a my ho tam dopravujeme. Nasleduje veľké ďakovanie a my pokračujeme ďalej. Vietor nás zrádza, lebo tých pár míľ ideme 4 hodiny. Zakotvujeme v prístave Porto Nuevo a ideme si pozrieť ostrov. Spočiatku sme z úsporných dôvodov chceli ísť pešo. Ako najstarší účastník som túto alternatívu zavrhol a chvala Bohu ostatní sa pridali. Martin CoveHák, ako človek poverený vyjednávaním si zobral kapitánov bicykel a po hodine sa vrátil s autom, vodič ktorého bol ochotný nám ukázať ostrov. Počiatočná pustatina sa po vyšplhaní do výšky 1700 m zmenila na kásnu a neodolateľnú scenériu tropickej prírody. Cesta do Puerto Riko cez kráter Cove bola neopakoveteľne krásna a nedá sa porovnať s ničím, čo som doteraz videl. (Snáď na obrázkoch z Indočíny). Bezprostrednosť domorodcov a ich nevtieravosť bola nádherná a krádkodobé priateľstvá, uzatvorené na korbe Forda nás budú tešiť do konca života. Po vyplatení auta sme sa rozhodli ísť kúpiť pomaranče. Na trhu nám nikto nerozumel a predavačka si musela dať od študentov napísať cenu, lebo bola negramotná. Dĺžka tohto jednania nás unavila a tak namiesto pomarančov sme kúpili vodu a nalodili sme sa na našu loď.

O 19.00 hod miestneho času vyplávame, ale s obavou pozeráme na stranu, odkiaľ má prichádzať pasát, ale to, čo fúka sa na pasát ani nepodobá. Už počas mojej a Davidovej služby vietor klesá a naša rýchlosť sa pohybuje okolo troch uzlov, čo je nepredstaviteľne málo. Skúšame nahodiť moju udicu s umelou chobotničkou. Udica síce nie je na morskú rybačku ale aká je, takú používame. Ani jeden z nás nemá na drahé morské nádobíčko. Nízka rýchlosť a trochu šťastia nám na udicu doviedlo 35 cm sépiu. Keď ju s Davidom vyťahujeme na palubu, tak nás potvora poriadne poprská a my sme udivení, čo za monštrum sme to chytili. Po dôkladnej prehliadke určujeme druh, fotografujeme a David ide pitvať, lebo ja som za kormidlom. Farbisto mi popisuje z kajuty, čo robí, ako ju derie, vypúšťa farbivo a pripravuje k raňajšiemu použitiu. V tej chvíli na neho kričím, že máme ďalší záber a to už obrovskými skokmi pribieha k udici a vyťahujeme ďalšie čudo - rybu hada. V kokpite si to prezeráme pri baterke, ale musíme pozrieť i do literatúry. Tá nám síce nepomohla, ale aj tak sme sa dohodli na tom, že je to asi morská šťuka. Či je, alebo nie, je nám jedno, lebo odterazVlasochvost stužkový celá posádka túto rybu zove "morská šťuka". Taktiež ju David vyčisťuje a ideme spať. Ráno Mirek pripravuje zo sépie rizoto a vnútornosti dávame na háčik a znovu nahadzujeme. Celú posádku chytila lovecká horúčka, ale nikto nemá ani záber. Až počas našej služby je veľký záber a spolu s Davidom vylovujeme krásnu zlatú rybu - dorádu. Po výbornom rizote Mirek varí rybaciu polievku z dorády a znovuvzkriesená lovecká vášeň pomaly upadá, lebo do večera nie je žiadny záber. Vietor ustáva a pohybujeme sa iba rýchlosťou prúdu, čo je cca dve Nm/h. Pri bezvetrí nemáme čo robiť, tak sa snažíme chytať ryby, kúpať sa a leňošiť. Občas nás vytrhne z letargie záber, ale nič sa nedarí. No smola nás po čase opúšťa a behom niekoľkých dní chytáme osem dorád v priemere 50 cm, no jedna sa podarí 75 cm dlhá, na čo sme náležite hrdí. Hrdosť z veľkého úlovku nás prechádza, keď v "Pilotovi " nachádzame fotografiu dorády 2 metre veľkej. Mirek sa predvádza v kuchárskom umení, jeme dorády na fantastické spôsoby a strašne nám chutia.

Pomaly sa blíži december a my sa posúvame dopredu ako slimáci. Priemerná 24 hodinová uplávaná vzdialenosť je 50 až 60 Nm, čo je strašne málo. Všetko je to Medzi Kapverdami a Barbadosomspôsobené tlakovými nížami, ktoré zamedzujú pasátu cestu na JZ. Začína búrka. Prúdy vody sa valia do oceána kúsok od nás. Blesky pretínajú oblohu, ale väčšinou iba medzi mrakmi. Ráno však vstávam do krásneho počasia a Pasát sa konečne nechal uprosiť a pekne fúka. Radosť majú všetci a túto ešte umocňuje fakt, že chytáme 4 dorády. Mirek robí bohatý obed. Po výdatnom obede a teplom pive začínajú posádke po rozume behať baby. Po dlhých dňoch začína prvý krát pršať na loď. Vybiehame na palubu a zmývame soľ, ktorú už máme všade. Bolo to nepredstaviteľne príjemné. Zároveň máme záber a pri vyťahovaní dorády, ktorá mala 85 cm, nám na ňu zaútočil morský vták a začal nám z nej ujedať. Všetci sme spravodlivo rozhorčení, hrešíme a odháňame ho, ale on si nás nevšíma a odlieta až keď je pri lodi. Vyzobol síce málo, ale i to sme pokladali za urážku pána tvorstva.

Po pár dňoch sa počasie znovu kazí. Počas nočnej služby sa nemôžeme vynadívať na časť južnej oblohy, ktorá je sústavne osvetlená elektrickými výbojmi bez sprievodného hrmenia. Na druhý deň, pred ukončením mojej služby prišla silná búrka a za pár minút ma stačila úplne premočiť. Po prvý raz za celú plavbu mi bolo "sakra zima". Viditeľnosť klesla na 50 metrov a pri akejkoľvek kolízií by bolo neskoro na manéver. Oslobodenie prišlo v podobe Davida, ktorý ma v službe vystriedal. Ako výstrahu mu Poseidon poslal krásny a dlhotrvajúci blesk, ktorý nás dosť naľakal, lebo musel dopadnúť veľmi blízko. Vietor nabral silu a my sa rútime na zrefovanú genu. Začína pravá jachtárska radosť. Jazda, pri ktorej loď divoko rozráža vodu, ktorá občas zmáča celú palubu. Búrky nasledujú jedna za druhou a trvá to pár hodín. David je vo svojom živle a zostáva pri kormidle i za chorého kapitána celých 5 hodín. Kormidlo mu berie z rúk až Mirek. Počas kormidlovania Davida trafila do hlavy lietajúca ryba. Chúďa - neprežila to. Blíži sa na nás čierňava a vietor naberá na sile. Plávame ostro proti vetru a dosť veľkým vlnám. Máme radosť a nikto nemá chuť refovať plachty, lebo konečne plávame tak, ako sme si to predstavovali. Vlny sa prevaľujú cez jachtu a máčajú nás oboch, čo sme v službe. Nikto nespí, lebo náklon je dosť veľký a vlny dokončujú ostatné. Dlho nám to však netrvá. Po dvanástich hodinách sa dostávame do centra tlakovej níže a vietor úplne ustáva. Flauta ako vyšitá. Nie je to jediná Jobovka. Zisťujeme, že pri búrkach sa nám rozbili kanistre s pitnou vodou a voda sa stratila v oceáne. K tomu nám ešte vyšiel plyn na varenie. Nedá sa nič robiť, berieme na vedomie skutočnosť a plávame ďalej. Teploty pri neprúdiacom vzduchu sú veľké, a tak stále trčíme v oceáne. Každý sa baví ako vie. Martin hrá sám so sebou šachy (nemá dôstojného súpera), nechce prehrať a tak sa spokojuje s remízou. Služby sú nudné, i keď sa zdvihol slabý vánok. S Davidom si berieme do kokpitu mapu oblohy a začíname sa učiť súhvezdia. Malá a Veľká medvedica, Orion, Phoenix, Južný kríž - to všetko sme si podrobne osvojili. Čakáme na lepšie počasie, ale neprichádza i napriek predpovediam z pevniny. Pomaly sa zastavujeme a znovu počas našej služby (Už nás chcú utratiť, ako čarodejníkov). V noci hráme karty (Filky) a odpočívame. Ráno saBridgetown, Barbados dvíha slabý vietor a s nadšením sa vrháme ku kormidlu. Intenzita vetra stúpa a tak sa tešíme zo všetkého vôkol. Prišli nás pozrieť delfíni, lietajúce rybky unikajú od lode a krásny Merlin nás pozoruje na pravoboku. Nestačíme zbehnúť pre foťáky a je preč. Škoda. Vody je síce málo, ale máme ešte tri kartóny piva, tak ho začíname piť. Kapitán odovzdal velenie Davidovi, lebo si ho chce vyskúšať, aký bude. Chce ho spraviť kapitánom na jeho druhej jachte. (David to zvládol bravúrne a miesto kapitána má isté). Posádka to berie na vedomie a podriaďuje sa.

V čase, keď nám došla voda sa vynára pred nami pevnina. Je to východné pobrežie ostrova Barbados. David vedie loď okolo 5 Nm dlhého koralového útesu a počas mojej služby po dvadsiatich štyroch dňoch plavby spúšťame kotvu v Bridgetowne. St. LuciaŠťastní a s rachotiacou hudbou z prístavu ideme spať. Ráno David odchádza na imigračný úrad. Imigračnému úradu je jedno, že jeden člen posádky je Slovák a všetkým orazí pasy. My zatiaľ prezeráme mesto a jeho okolie. Poobede sa kúpeme na krásnej pláži. Chalani donášajú hviezdice na fotografovanie a ja zberám úlomky korálov. Hviezdice púšťame a plávame ďalej. Na chvíľu zostávame nad Bridgetownom pri označenom vraku a Mirek sa ide potápať. Po pol hodine ho berieme na palubu a plávame smer St Lucia. Vietor je stabilný a plavba je príjemná. Trochu nás jedujú veľké vlny, prichádzajúce z pravoboku. Odovzdávam Davidovi službu a kecáme o všeličom. Zrazu prichádza silný poryv vetra o sile 8 Bft. David sa snaží držať loď, ja sa snažím refovať a kričím o pomoc. Pribieha Martin a Mirek a pomaly sa nám darí refovať genu a zbaliť hlavnú plachtu. Vlny sa zväčšili a zalievajú palubu. Ráno sa budíme do krásneho počasia so silným vetrom a veľkými vlnami. Plávame popri východnom pobreží St.Lucie. Domáci rybári nám usporadúvajú krásne divadlo. Na svojich otvorených cca 8 metrových člnoch sa rútia proti vlnámLe Marin, Matinique tak, že sú viac vo vzduchu, ako vo vode. Všetci nás zdravia a ponáhľajú sa ďalej. Okolo tretej sa dostávame do Rodney Bay - prístavu na severnom cípe ostrova. Po zakotvení sa ideme prihlásiť a vyrážame na prehliadku ostrova. Martin Hák zastavuje miestnu autobusovú linku (10-miestne mikrobusy) a presvedčí vodiča Henriho, aby zrušil svoju cestu a povozil nás. Zobral to doslovne a do úplnej tmy sa nám snažil ukázať čo najviac. Pre krátkosť času sme stihli iba polovicu ostrova, ale i to bolo krásne. Večer nás zaviedol do krčmy svojho priateľa a pekne sme si spolu posedeli. Vyvrátili sme im teóriu - čo biely to boháč. Nešlo im to do hlavy. Mierne naladení sa vraciame na loď a o 01.00 hod vyplávavame smer Martinique -Le Marine. Fúka riadne a tak skoro ráno kotvíme v Le Marine. Doobeda nechávame vyzdvihnúť loď a ideme zháňať veľké mušle.
Poobede nasadáme na prenajaté auto a vezieme sa v ústrety Európe.
Doma u svojich najbližších som 24.12.1999 o 16.30 hod.

Hradište pod Vrátnom, 21.1.2000.                                    ing. Fedor Gavora

P.S.
Podľa dnes obdržaných fotografií som v atlase morských rýb zistil nasledovné:
Z dorády sa vykľula KORYFÉNA VEĽKÁ
Z morskej šťuky sa stal VLASOCHVOST STUŽKOVÝ

V prípade záujmu o informácie o podmienkach pobytu (jestvovania) na ostrovoch, ktoré sme prešli (Kanáry, Kapverdy, Barbados, St.Lucia, Martinik) ma môže ktokoľvek kedykoľvek osloviť.
                                                                fedor@ba.telecom.sk

 

 

Krásy Slovenska

Jarovecké ramenoNaše opakované výzvy k spolupráci padli po dlhej dobe na úrodnúLiptovská Mara pôdu. Pán Boháčik nám poslal e-mail, v ktorom upozorňuje, že nielen more je fotogenické. Pretože s tým súhlasíme, uverejňujeme dve z fotografií, ktoré nám poslal. Zátišie je z ramena na Dunaji a plachetnice sú zachytené na Liptovskej Mare. Ďakujeme za príspevok!

 

 

P.F. 2000

    PF'2000.gif (113475 bytes)

 

 

Zopár záberov z Majstrovstiev Slovenska 1999

ČASTO NEFÚKALO   MÁLOKEDY ZAFÚKALO   VEĽA SA SPINAKROVALO   SUVERÉNNI VÍŤAZI

 

 

Koľkí sme boli? Siedmi...

Rakúska diaľnica. Tma. Mrholenie. Množstvo svetiel. Vpravo červené. Vľavo biele. Piatkový ruch. Vyhriate Audi. Príjemná jazda. Hranice. Kolóna. Havária? Gastarbeiteri! Hodinové posúvanie.

Spiaca Rogoznica. Marína Frapa. Loď nikde. Nepohodlný spánok. Ranné pozdravy. Samí gutenmorgeni. Kapitánove auto. Kapitána niet. Zabitý deň. Poflakovanie. Čakanie lode. Už prišla! Neskoro večer. Rýchly check-in. Nema problema. Nalodenie.

Nedeľná prezentácia. 76 lodí! Chartrovky. Niekoľko JustinTen-ov. 65-stopé špeciály. Pestrá paleta. Aj posádok. Profík Raudaschl. Olympionik. 9-násobný. Nosí taštičku. So samolepkou. Raudaschl sails. Ukáže prstom. Na samolepku. Tam a späť. Potom na seba. Prstom do hrude. Prestavuje sa. Široký úsmev. Šediny. Sympaťák. Alebo amatéri. Spúšťajú kosatku. Výťah zbalený. Vzorovo. Plachta vzdoruje. Ťahajú štyria. Odušu. Hej-rup! Nepomáha. Radíme. Zaseknuté lano. Ja gut. Vďačné úsmevy. Ideme trénovať. Proti vetru. Obraty. Obed v zátoke. Znova tréning. Po vetre. Dobrá loď. Večera. Zahájenie. Krátke. Stručné. Výborná hudba. Charlie Heideker a Roberto Morales sú nepochybne najsilnejší zážitok z celej regaty - fantastickí hudobníci ktorí svoju muziku priam prežívajú a zjavne ich to baví. Dobré jedlo. Tri chody. Cukráreň natrieskaná. Obsluhuje krásavica.

Veterný pondelok. Silné Jugo. 25 uzlov. Aj 35. Refy nestačia. Vlny. Niektorí vzdávajú. Štart. Hrča lodí. Tlačenica. Štartová čiara. Míľu dlhá. Pohyblivá! Nezakotvené katamarany. Nedryfujú. Idú dopredu. Konečne štartujeme. Na more! Múdrejší opačne. Pod brehom. Poza ostrovy. Kolízie. Naša zažehnaná. Otočka. Halza. Prasknutá plachta. Dojazd na kosatku. Nedobrá bilancia. Veľa kolízií. 5 havárií. Zlomený sťažeň. Potrhané plachty. SMS od kamaráta: Závidím ti, najkrajšia smrť je zomrieť na lodi, ale nemusí to byť zrovna pod zlomeným sťažňom, lepšie je vykrvácať do misiek z rán na rukách rozodraných od oťaží! Všeobecné odsoľovanie. Sprchy. Toalety. Klasický nátresk. 500 záujemcov. Zašívame plachtu. Opravárka Suzanne. Skúsený pohľad. Nožničky. Halbe stunde. Lepiace pásky. Len dve ruky. Ďalšia posádka. Halbe stunde. Nite. Ihly. Sedem pomocníkov. Pravítko. Ceruzka. Chyba. Páranie. Záplata. Noch halbe. Posledné stehy. 200 maraka. Ťažká noc. 25 plachiet. Cukráreň prázdna. Obsluhuje chlap.

Ráno. Silný vietor. Posledné mólo. Vodná triešť. Do kajuty. V maríne! Zákaz vyplávania. Ani tréningovo. Cukráreň nabitá. Obsluhuje krásavica. Mladý hypnotizuje. Náš tiger. Tretí týždeň. Po sebe. Na mori. Pije kávičku. V cukrárni. Neuspel. Výlet. Krčma. Pivo. Prechádzka. Pekné počasie. Slnečno. Teplé Jugo. Krčma. Ryba. Travarica. Celá Rogoznica. Viac nemá. Poskytla všetko. Premietanie. Sydney-Hobart. Večera. Hudba. Polnoc. 44 uzlov. Pri móle. V maríne!

Švédske stoly. Každé ráno. Slabnúce Jugo. Ešte slabnúce. Nijaké. Zrušená rozjazda. Nový štart. Severozápadný vietor. Predštartovné hmýrenie sedemdesiatich lodí so zhlukmi, tesným míňaním, otočkami a výkrikmi je nezabudnuteľný pocit. Odštartované! Krátka trať. Rýchly cieľ. Čakáme. Zvyšné lode. Ďalšiu rozjazdu. Rozhodnutie rozhodcov. Koniec pretekov! Iné čakanie. Na večeru. Na výsledky. Debaty. Prípitky. Hodnotenia. Výčitky. Utešovania. Srandičky. Príjemná atmosféra. Záväzok. Bude reparát! Zase večera. Zase hudba. Vyhlásenie výsledkov. Milión kategórií. Losovanie. Milión darčekov. Udeľovanie oskarov. Čosi podobné. Veľmi zdĺhavé. Bez gradácie. Únava. Absolútni víťazi. Príliš neskoro. Bez potlesku. Preriedené rady. Rozpačitý záver. Zase tá hudba. Neuveriteľne dobrá.

Posledné raňajky. Pokrčené tváre. Šťastní víťazi. Zachmúrená väčšina. Regata skončila. Špecialisti odchádzajú. Štartujú autá. My nie. Štartujeme loď. Voľná plavba. Dva dni. Smer Trogir. Po vetre. Výmena garnitúr. Velenie degradované. Mukli velia! Dávajú zabrať. Vinšne stonajú. Obrat za obratom. Paródia regaty. Dobrá zábava. Veľmi dokonale si bývalí mukli zapamätali všetky repliky a povely z pretekov a teraz nám to patrične dávajú krásne vyžrať a podfarbujú to chytľavými výbuchmi škodoradostného smiechu. Ešte stupačka. Cvičná. Zopár míľ. Len tak. Pozrieť zátoku. Makajte! Potom naspäť. Na zaďák. Západ slnka. Gýč. Večerný Trogir. Mestské mólo. Starobylé domy. Námestia. Pamiatky.

Rybí trh. Rybie špeciality. Rybie inšpektorky. Pokuty. Predvolania. Nešťastní rybári. Úlovky pekné. Všetky druhy. Aj girice. Boli dobré. Na raňajky. Či obed? Vyplávame. Fotenie. Sprava. Zľava. Spredu. Zozadu. Oblečení. Vyzlečení. Posediačky. Postojačky. Vždy s úsmevom. Kam teraz? Do Kremiku. Natankovať naftu. Zatvorené. Počkáme. Dáme travaricu. Poobzeráme lode. Nepríjemne sa približuje koniec plavby ktorá je asi pre všetkých z nás posledná v DEVIATKOVOM roku, najbližšie sa asi dostaneme na more až v roku s DVOJKOU na začiatku. Kde nocovať? V Rogoznici. Pre zmenu. Pristávame. Pri móle. Pri majáku. Pri krčme. Travaricové preteky. Prichádzajú rybári. Kontrolujeme úlovky. Tiger pomáha. Odmieta chobotnice. Posádka šomre. Ďalšia loď. Nepomáha, neodmieta. Nemá čo. Tretia loď. Pristala ďaleko. Nekontrolujeme. Venujeme sa travarici.

Ospalé ráno. Sobotná rutina. Presun. Naposledy marína. Balenie vecí. Upratanie lode. Check-out. Problémová plachta. Zaplatená druhýkrát. Jebi ga! Nema problema. Vietor žiadny. Pokojná hladina. Pokojné duše. Pomalý odchod. Adio!

 

 

Predaj LODNÝCH DENNÍKOV

   Už sa Vám stalo, že ste pred týždňovou plavbou v zhone na poslednú chvíľu xeroxovali nejaký staré, rozmazané predlohy lodného denníka a potom sa Vám jednotlivé listy miešali, strácali a krčili v navigačnom stole medzi mapami?
   Prípadne ste to vôbec nestihli a čmárali si poznámky na nejaké papiere alebo do miniatúrneho poznámkového bloku venovaného chartrovou spoločnosťou?
   Máte vlastnú loď a chcete si plavby riadne zaznamenávať do seriózneho prehľadného lodného denníka viazaného v pevných doskách?

   Odteraz máte možnosť vybrať si zo šiestich druhov lodných denníkov líšiacich sa počtom strán a väzbou. Kúpiť ich môžete osobne vo firme OLIPA, Ružová dolina 8, Bratislava, tel-fax 07/55574319. Na dobierku Vám ich zašleme na základe objednávky telefonickej, písomnej alebo zaslanej e-mailom. K cene uvedenej v cenníku v tomto prípade účtujeme poštovné a balné.

DENNÍK možnosť zápisu CENA (bez DPH) väzba
Týždňový 9 dní 80,- Sk mäkká
2-týždňový 15 dní 90,- Sk mäkká
Mesačný 33 dní 110,- Sk mäkká
2-mesačný 67 dní 250,- Sk tvrdá
1/2-ročný 201 dní 330,- Sk tvrdá
Ročný 401 dní 460,- Sk tvrdá

   Všetky denníky majú okrem klasických dvojstrán na denné zápisy vložené stránky na záznamy o lodi, posádke a iných dôležitých údajoch. Podľa počtu strán určených na denné zápisy sú viazané v tmavomodrom kartóne (3 tenšie druhy) alebo šité do pevných koženkových dosák so záložkou (3 hrubšie druhy).

6 druhov lodných denníkov

 

 

Vaurien '99

Majstrovstvá Európy 1999 v jachtingu v lodnej triede Vaurien na Orave

 

 

Fun Regata My way Delta cup 1999

Jarná plavba je ako prvé čerstvé jahody. Snívam o nich celú zimu, predstavujem si ich chuť, farbu a keď zavriem oči, cítim ich nezameniteľnú vôňu.
Jachtárska sezóna 1999 sa pre námorných jachtárov začala Fun regatou spojenou s My way Delta cupom. My, najväčší nedočkavci mora a jahôd sme sa zišli 2. mája na Murteri v maríne Betina, aby sme sa po studenej prestávke opäť potlapkali po pleci, odhadli pribudnuté kilogramy a ubudnuté vlasy. Ale bola tam aj porada skiperov a hneďo 13-tej pri hride Mišine aj štart regaty. Napriek slabému vetru sa lode pomerne rýchlo roztratili a každý sa snažil nájsť čo najlepšiu cestu do cieľa: maríny Palmižana na Paklenich otokoch. My, teda loď Artina a kapitánom Paľom Lovichom, sme zvolili asi nejakú delfíniu turistickú, lebo delfínov sme aspoň spočiatku videli viac ako vetra. Prvý krát sme bezmocne stáli pri ostrove Zmajan a jediný pohyb, ktorý sme zaznamenali, bol na oblohe - zapadalo slnko. Potom padla tma a hmla a rozfúkal sa vietor. O polnoci sa táto plavba kakaom skončila pri Rogoznici a opäť nastalo bezvetrie. Teraz to už môžem napísať, že Neptún to robil schválne, lebo o tretej keď sa nám končila služba, vietor začal fúkať. Okolo jedenástej dopoludnia sa polohy vynášané do mapy zliali do jediného bodu niekde uprostred medzi Bračom a Hvarom na dohľad Paklenich otokov. Chválili sme regatu pre pokoj a kľud, opaľovali sa, kúpali, vychutnávali pivo a sladké nič nerobenie a pomaly nám to išlo na mozog. Popoludní sa more okolo nás začalo čeriť, plachty sa naplnili a loď sa pohla k cieľu. Posádku chytil hlad. S odvahou nám vlastnou sme sa pustili do varenia. Keď bolo lečo uvarené a párky zohriate fúkalo už tak, že vytiahnuť taniere by bol zbytočný hazard s kauciou. Paľo Švanyga, ako školený námorník, sa ujal prídelového systému a krátkymi povelmi: korma, prova, pravobok, ľavobok sa staral o pravidelnú návštevu hrnca u všetkých členov posádky. Kto zaváha je medveď. Párky, chlieb a lyžica sa fasujú do ruky. Hneď potom sme v bujarej nálade preťali cieľovú čiaru. Piate miesto a dostatočný prívod tekutín nás hriali až do neskorej noci. Ale to bolo jediné, pretože rozpačitý záver zo strany My way primel niektoré posádky odplávať - i keď neboli ešte všetky lode v cieli. Väščina však vydržala až do rána, prijala ospravedlnenie za My way, vyhlásenie výsledkov od SANY a informáciu, že losovanie cien z My way Delta cupu prebehne v Bratislave. No, čo už?
V utorok ráno po regate, samozrejme fúkalo poriadne jugo, vlny rozkolísali pokojnú hladinu a každý sa vydal svojou cestou. My sme sa ešte pokúšali zohnať novú plynovú bombu, ale táto snaha nebola do konca týždňa korunovaná úspechom. Jednoducho chorvátska logika predaja je nám nepochopiteľná a správy o tom ako sú prichystaní na turistov sú pravdivé len čo sa týka vyberačov rôznych nezmyselných poplatkov. Z Paklenich otokov sme preplávali, s malou prestávkou vo Vise, do Komiže. Neboli sme sami s touto myšlienkou, a preto sme tu našli aj niekoľko ďalších slovenských lodí. Náš kapitán chcel plávať na Tremiti. Neplával. A keby sa niektorí kapitáni chceli spýtať prečo, čestne prehlasujem, že to bolo len a len vinou posádky. ( Je to tak dobre, Paľo?).
V stredu sme oboplávali Biševo, márne, kvôli vlnám z juga, pokúšali modrú jaskyňu, navštívili čajky a jašterky na Brusniku a na noc sa vyviazali v Maslinici na Šolte. Vo štvrtok nám skrížil cestu Trogir a popoludňajšia plavba z neho - ďakujeme Neptún - patrila k najkrajším. Noc sme strávili v Rogoznici, obedovali na Žirje a polnočné kúpanie absolvovali v Zaklopici na Pašmane. V sobotu sme našu Artinu odovzdali chorvátskym skiperom v Biograde.
Neviem, kedy sa mi podarí prísť na more znova, dúfam že skoro. Lebo pozerať z plavby len video je ako jesť jahodový kompót, môžete si pridať šlahačky koľko chcete, čerstvé jahody to nikdy nebudú.

Valter

Prežili sme spolu krásny týždeň. Ešte v sobotu sme spolu plávali a v nedeľu nás zastihla krutá správa. Valter sa nešťastnou náhodou utopil pri potápačskom výcviku. Je to také zvláštne, si tu a odrazu tu nie si. Nič medzi tým, žiadne bubny, fanfáry ani ohňostroj. Len hlboká bolesť. Dobrý človek a priateľ.

 

 

Dostali sme (ste) pozdrav z Karibiku

líc   rub

 

 

Master Race '97

KLIK PRE DOWNLOAD VIDEA

Kratučký zostrih Master Race '97 očami víťaznej posádky.
Súbor je veľký necelý 1 MB, formát mpeg (w98, w95 s hw alebo sw podporou)